Rodičia deťom - späť do škôlky
V rámci akcie „Rodičia deťom“, ktorá podporuje spoluprácu rodinných príslušníkov a žiakov našej ZŠ sa dňa 4. 10. 2017 žiaci 9. A triedy vybrali do materskej škôlky.
Kráčali sme pomaly a počas vravy žiakov som uvažovala, čo všetko sa skrýva za pozvaním Bc. Sylvii Záhorovej, ktorá v tejto škôlke pracuje ako učiteľka. Vošli sme do chodby pavilónu a privítalo nás ticho. Začala som pochybovať, či som trafila do tej správnej škôlky. Žiaci si vyzliekli kabáty, vyzuli topánky a vošli do herne. Ako malé vrabce sedeli škôlkari pri stenách miestnosti a s nedôverou a očakávaním pozerali na vysokých chlapcov a dievčatá, ktoré vošli do triedy. Chvíľu bolo ticho, všetci si obzerali jeden druhého. Hneď som pochopila, že sme tu správne. Pani učiteľka nás privítala, predstavila deťom, ktoré stále sedeli v tichosti, akoby sa báli pohnúť. Neuveriteľne zábavné bolo sledovať deviatakov, ako si posadali oproti škôlkarom, stíchli a čakali, čo sa bude diať. Deti boli rozdelené do skupiniek, v ktorej bol jeden škôlkar a jeden alebo dvaja deviataci. Dostali prvú kreatívnu úlohu. Posadali si k veľkému stolu s rozloženými farbičkami, lepidlami, páskami, pierkami , korálikmi a inými pomôckami. Veľkí deviataci sa mali s malými škôlkarmi dohodnúť na tom, čo chcú vytvoriť a všetci sa pustili do práce. Stále ešte neveriacky som pozorovala veľkých, ako sa snažili prispôsobiť sa malým kamarátom, ktorí s väčšou alebo menšou dôverou a komunikatívnosťou spolupracovali. Po namáhavej práci sme dostali odmenu – obložené chlebíčky. Po desiatej sme sa presunuli na dvor, na ktorom boli pripravené ďalšie úlohy: skákanie vo dvojici vo vreci, kopanie do futbalovej brány, lovenie rybičiek vo vaničke, hod na cieľ. Veľmi sa mi páčilo vozenie sa vo fúriku vystlanom dekou. Malý škôlkar nasadol do fúrika, pohodlne sa usadil a veľký deviatak alebo deviatačka podľa vlastnej odvahy, sily, ale každý s veľkou motiváciou vyštartoval po slalomovej dráhe.
Bola to akcia, pri ktorej sa zapájali všetci – veľkí aj malí. S úsmevom som sledovala ako sa „drsní“ deviataci menili na pozorných, milých a ochotných kamarátov, pripravených spraviť čokoľvek si malý človiečik zažiadal. Na konci nášho stretnutia žiaci dostali milé spomienkové medaile a... bublifuk. V tom okamihu akoby zabudli, že ich čaká Testovanie 9, stredná škola a celou cestou do školy sa okolo nás vznášali väčšie a menšie bublinky. Žeby to boli ich sny o budúcnosti, ktoré púšťali do neba?
Poučná, zábavná , kreatívna. Jedným slovom - vynikajúca. Taká bola naša návšteva škôlky. A žiaci? Vrátili sa milší, tichší, pokojnejší. Možno si spomenuli na to, že aj oni boli kedysi škôlkarmi, možno premýšľali o budúcnosti. Ktovie?
triedna učiteľka Mgr. Ľubica Bajjaniová, PhD.
